Žaloba na ochranu osobnosti politikov

Žaloba na ochranu osobnosti politikov2020-03-09T18:18:02+02:00

Máte záujem o prípravu výzvy alebo žaloby vo veci ochrany osobnosti? Naša advokátska kancelária Vás bude zastupovať, kontaktujte nás.

Ochrana osobnosti v občianskom práve

.Ochrana osobnosti je upravená v zákone číslo 40/1964 (Občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov, konkrétne §11 a nasledujúcich. Popritom sa ochrana osobnosti upravuje aj v iných právnych predpisoch napríklad v Ústave Slovenskej republiky alebo v niektorých medzinárodných dokumentoch Právo na ochranu osobnosti sa týka každej fyzickej osoby , pričom sa nezohľadňuje vek,rasa, pohlavie, náboženstvo, príslušnosť k náboženskej či etickej skupine ani sexuálna orientácia.Takéto právo je neodňateľné a nescudziteľné , teda ho nemožno nikoho pozbaviť ani ho nemožno na nikoho previesť. Občianskoprávna úprava ochrany osobnosti sa však týka iba fyzickej osoby, právnická osoba sa riadi úpravou hlavne §19b Občianskeho zákonníka alebo ustanoveniami obchodného práva.

  • 11 Občianskeho zákonníka hovorí: Občan má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti, ako aj svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ Zo znenia predpisu , je možné odvodiť viacero univerzálnych princípov, uplatniteľných pri všetkých osobnostných právach:
  • Prislúchajú každej fyzickej osobe
  • sú nehmotného charakteru patria do skupiny absolútnych subjektívnych práv , teda sa uplatňujú voči všetkým
  • nepodliehajú výkonu rozhodnutia;
  • sú nemajetkového charakteru , teda sa na nich nevzťahuje ani premlčanie ani preklúzia
  • Tieto práva sú spojené s existenciu fyzickej osoby- vznikajú narodením a zanikajú smrťou
  • 11 Občianskeho zákonníka , ktorý vypočítava osobnostné práva chránené Občianskym zákonníkom nie je konečný . Nasledujúci §12 vymenúva len najvýznamnejšie spôsoby prejavov osobnosti a to hlavne písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy.

Fyzická osoba sa môže domáhať ochrany svojich práv aj v prípade, že zásah do subjektívnych práv nevyvolal doposiaľ žiadne následky. Postačujúcim dôvodom je čo iba spôsobilosť zásahu vyvolať ohrozenie chránených záujmov.

Ochrana osobnosti – žaloba

Ochranu subjektívnych práv možno vymáhať aj súdnou cestou. Podmienky uplatnenia práva na ochranu sú:

  1. skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti človeka,
  2. neoprávnený zásah musel byť objektívne spôsobilý privodiť ujmu,
  3. ide o ujmu na právach ustanovených v § 11 a § 12 Občianskeho zákonníka.

Iba fyzická osoba je subjektom ochrany osobnostných práv teda je jediná aktívne legitimovaná na podanie žaloby.

Rozhodovacia činnosť v prípade sporov z ochrany osobnosti vykonávajú všeobecné súdy aj keď ide o významné práva chránené okrem iného aj Ústavou SR. Rozhodovať by mal všeobecný súd pod ktorý spadá miesto trvalého bydliska žalovaného.

Prostriedky, ktoré môže poškodená osoba využiť na ochranu svojich subjektívnych práv na súde upravuje §13 Občianskeho zákonníka.Výpočet spôsobov, ktoré uvádza Občiansky zákonník je len exemplifikatívny, čo sa dá vyvodiť gramatickým výkladom slova „najmä“.Prostriedky ochrany uvedené v §13 však možno aplikovať iba v prípadoch, ak sa neoprávnený zásah týka tých častí osobnosti človeka, ktoré sú uvedené v §11 OZ, teda sa nemôže aplikovať ak ide o zásah do majetkových práv.

Jednou z podmienok , ktoré musia byť splnené aby mohla fyzická osoba využiť niektorý z prostriedkov ochrany podľa §13 je existencia subjektu , zodpovedného za zásah. Subjektmi môžu byť fyzické osoby, právnické osoby ale aj štát. Nezriedka za zásah zodpovedá súčasne viacero subjektov. Poskytnúť zadosťučinenie je však stále povinná iba určitá osoba. Preto so smrťou osoby povinnej poskytnúť zadosťučinenie , táto povinnosť zaniká. – „povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka je osobne spätá s osobou, ktorá sa neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dopustila. Má teda osobný charakter, a preto zaniká smrťou takej osoby.“ (Uz VS v Prahe zo dňa 06.04.1995, sp. zn. 1 Co 338/1994) – (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 – § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.)

Pri uplatňovaní práva na ochranu osobnosti sa neprihliada na fakt, či bolo zavinenie úmyselné alebo z nedbanlivosti.Občianskoprávna úprava Slovenskej republiky sa zakladá na tzv.objektívnom princípe, ten má za to, že vyvodenie zodpovednosti sa realizuje bez ohľadu na zavinenie, čo v praxi znamená že subjekt je za zavinenie zodpovedný aj ak o zásahu vôbec nevedel.   Príčinou takejto formy zodpovednosti je fakt,že v prípade úmyselného ako aj neúmyselného zavinenia je ujma ,ktorá vznikne totožná.

„Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú:

  1. existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka – či už slovom, písmom alebo obrazom,
  2. neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu – čiže konanie, ktoré smeruje proti osobnej a mravnej integrite osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť či česť,
  3. existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou.“

(Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 – § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.)

Treba však pripomenúť, že nie všetky zásahy do práv fyzických osôb sú neoprávnené. Niektoré situácie sú totižto zásahom do osobnostných práv ale zákonom povoleným. Je to hlavne v prípadoch, ak:

  • dotknutá osoba dala na zásah svoje privolenie,
  • k zásahu došlo v rámci výkonu iného práva napr. Práva na informácie,
  • ten, kto sa zásahu dopúšťa vykonáva svoje právo,
  • a prípady tzv. Zákonných licencií podľa § 12 Občianskeho zákonníka.

V prípade porušenia resp. ohrozenia osobnostných práv sa môže osoba v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka domáhať najmä:Ak došlo k ohrozeniu alebo porušeniu osobnostných práv , poškodená osoba sa môže v zmysle §13 Občianskeho zákonníka požadovať najmä:

  1. zdržania sa ďalších zásahov(tzv. negatórna žaloba) –cieľom je vymôcť upustenie od pokračovania neoprávnených zásahov do osobnostných práv fyzickej osoby. Využíva sa najmä ak majú zásahy trvalý charakter. Negatórna žaloba, aby mohla byť úspešná, musí obsahovať presnú formuláciu , aké činy sú predmetom žaloby, univerzálne formulácie( napríklad povinnosť zdržať sa urážlivých výrokov)v tomto prípade neuspejú.  V spore potom treba uviesť presnú špecifikáciu konania. Negatórna žaloba sa využíva ak je splnená podmienka , že neoprávnený zásah do osobnostných práv trvá alebo sa v budúcnosti môže opakovať Teda ak zo zásahu nevyplýva žiadne bezprostredné nebezpečenstvo a nebezpečenstvo nehrozí ani v budúcnosti ,v takom prípade odporúčame využiť iný typ žaloby ako, nakoľko šanca uspieť v spore s takouto žalobou je pomerne nízka .
  2. obnovenia pôvodného stavu (tzv. Reštitučná žaloba) –cieľom je vymôcť odstránenie následkov neoprávneného zásahu , najmä obnovenie stavu, ktorý tu bol pred neoprávneným zásahom. Následky zásahu však pri tejto žalobe musia trvať ,aj keď samotný zásah už pominul.  Spôsob ,akým budú následky odstránené,sa určujú v rámci konkrétneho prípadu.
  3. satisfakcie Pri vzniku nemajetkovej ujmy sa poškodená osoba môže dožadovať aj adekvátneho zadosťučinenia.Na vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu sa vyžaduje neoprávnenosť zásahu, vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a nemajetkovou ujmou.

Náhrada nemajetkovej ujmy

„Nemajetková ujma je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry človeka a do jej postavenia v spoločnosti. Ide teda o ujmu, ktorá sa bezprostredne premieta do fyzickej integrity alebo majetkovej sféry postihnutej osoby. Túto nemajetkovú ujmu je potrebné odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 – § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.)

Uplatniť si náhradu nemajetkovej ujmy možno pomocou vyššie uvedenej satisfakčnej žaloby. Od žalovaného možno požadovať:

  • primerané morálne zadosťučinenie(§ 13 ods. 1) napr. ospravedlnenie;
  • náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch(§ 13 ods. 2);

Aj tu však ostáva v platnosti vyššie spomínané pravidlo, že povinnosť je viazaná výlučne na povinnú osobu a nie na jej právnych nástupcov, teda ak počas sporu jedna zo strán zomrie, súd je povinný v zmysle Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov(160/2015) konanie zastaviť.

Keďže sa v takýchto sporových konaniach využíva výhradne dispozičná zásada, súd priznáva  zadosťučinenie iba na návrh.    Či je požadované zadosťučinenie primerané ,sa posudzuje v jednotlivých prípadoch individuálne.

  • 13 ods.2 Občianského zákonníka priznáva za učitých podmienok možnosť žiadať namiesto morálneho zadosťučinenia peňažnú náhradu, O peňažnej náhrade je oprávnený rozhodnúť len všeobecný súd. „Právomoc občianskoprávneho súdu rozhodovať o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá vyplýva z čl. 142 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno nahradiť alebo v nejpokračovať uplatnením práva na ochranu tohto práva v konini pred ústavným súdom. Navyše, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je takým právom súkromnoprávnej povahy, ktoré ani nemá priamu oporu v ústavnej úprave. (Uz ÚS SR zo dňa 17.04.2002, sp. zn. II. US 54/2002)“ (I. Fekete: Občianskyzákonník. Veľkýkomentár 1. diel § 1 – § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.)

Peňažné zadosťučinenie súd prizná iba ak budú súčasne splnené dve podmienky ,a to:

  • Morálne zadosťučinenienie je postačujúce. Z uvedeného vyplýva, že ujmu nebude možné zmierniť žiadnou inou formou morálneho zadosťučinenia.
  • Neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osobyv značnej miere.

Pri druhej podmienke sa posudzuje intenzita zásahu. Aby mala poškodená osoba nárok na peňažné zadosťučinenie k zníženiu dôstojnosti musí prísť v značnej miere. Nižšia intenzita ako značná intenzita nebude viesť k tomu, aby súd rozhodol o priznaní nároku na peňažné zadosťučinenie.

Právna úprava nestanovuje, aká výška peňažného zadosťučinenia je primeraná a ponecháva to na uvážení súdu. Súd by mal pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy zohľadňovať nasledujúce okolnosti:

  • Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy;
  • okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu;
  • či žalovaný neposkytol odškodnenie aj mimosúdne.

Okrem toho sa fyzická osoba môže domáhať aj náhrady škody v zmysle § 16 Občianskeho zákonníka.

Postmortálna ochrana

„Právo na ochranu osobnosti ako právo nemajetkovej povahy, rýdzo osobnej povahy, zaniká smrťou fyzickej osoby, neprechádza na jej dedičov a nestáva sa predmetom dedenia.“ (I.Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 – § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.) Postmortálna ochrana je upravená v §15 Občianskeho zákonníka, kde sú upravené podmienky , ktoré musia byť splnené aby si zákonom stanovené subjekty po smrti fyzickej osoby mohli uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti. Právna úprava taktiež vymedzuje okruh ľudí a ich poradie v akom môžu uplatňovať postmortálnu ochranu osobnosti. Tieto osoby sú zoradené nasledujúcim spôsobom:

  • Prvá skupina: manžel/ka a deti zomrelej osoby a výhradne v prípadoch ak nie sú, pristupuje sa k druhej skupine
  • Druhá skupina: Rodičia zomrelej osoby. Vymedzenie takto úzkeho okruhu subjektov je podmienený faktom, že tieto subjekty budú mať najväčší záujem o ochranu osobnosti zomrelého. Netreba však zabúdať , že nejde o dedičské nástupníctvo ale iba o procesné nástupníctvo

Na podanie žaloby na postmortálnu ochranu pozostalými musia byť splnené dve základné podmienky:

  • smrť fyzickej osoby;
  • zásah do osobnosti fyzickej osoby počas života alebo aj po jej smrti.

„Právo na postmortálnu ochranu sa nepremlčuje a zaniká smrťou osoby, ktorá je oprávnená ho uplatniť.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľkýkomentár 1. diel § 1 – § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.)

Ochrana osobnosti – fotografie

V tejto časti si bližšie priblížime problematiku tzv. Zákonných licencií, ktoré upravuje §12 Občianského zákonníka   „Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy týkajúce sa občana alebo jeho prejavov osobnej povahy smú sa použiť len s jeho privolením.“  Tento paragraf ustanovuje, že obrazové snímky vrátane fotografií , sa smú použiť len so súhlasom fotografovanej osoby. V tomto prípade právna úprava nemá za cieľ chrániť hmotný obsah , ktorým je samotná fotografia ale podstatu tohto obsahu, teda vzhľad fyzickej osoby , vyobrazenej na snímke.

„Fyzická osoba má aj právo na ochranu podobizne pred neoprávneným použitím.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 – § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011 Právo na ochranu podobizne vzniká momentom zachytenia podoby fyzickej osoby. Z toho vyplýva že predmetné právo sa vzťahuje napríklad aj na snímky uchované v pamätiach fotoaparátov. Autorský zákon taktiež upravuje právo na ochranu podobizne ale svojou formuláciou výrazne zužuje občianskoprávnu úpravu. Predpokladom na ochranu je v tomto prípade rozpoznateľnosť fyzickej osoby.

Nárok na ochranu pred nepovoleným vyhotovením obrazovej snímky vzniká osobám,ktoré boli zachytené na obrazovej snímke pričom nedali súhlas na na takéto zachytenie. Súhlas pri tom nemusí byť výslovný, stačí ak bude konkludentný. Obrazová snímka môže byť použitá rôzne: vystavená na umeleckej výstave alebo môže byť uverejnená v novinách. Činnosť súdov priniesla v prípadoch fotografovania fyzických osôb na verejnosti značné množstvo rozhodnutí.Pre ukážku sme sa rozhodli uviesť niektoré judikáty z komentárov doktora Feketeho:

„Monitorovanie akcií jednotlivca na verejnom mieste použitím zariadenia na fotografovanie, ktoré nenahráva vizuálne dáta, nie je zásahom do práva jednotlivca na súkromný život. (prípad Herbecq a ostatní vs. Belgicko).“

„Zverejnenie záznamu sťažovateľa na verejnej ulici v hlavnom televíznom spravodajstve, ak sa sťažovateľ nezúčastňoval na verenej udalosti a nebol ani verejnou osobou, pričom nebol obvinený z porušenia zákona, predstavuje vážny zásah do práva sťažovateľa na súkromný život (prípad Peck v. Spojené kráľovstvo).“

Ochrana osobnosti pred mediálnym zneužitím

Ochrana osobnosti do značnej miery súvisí aj s mediálnym priestorom.

 „Televízne vysielanie je z hľadiska rozsahu jeho pôsobenia jedným z najdostupnejších zdrojov informácii širokej verejnosti. Ak k neoprávnenému zásahu do chránených práv dôjde týmto elektronickým médiom, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. To v prípade, ak zásah bol spojený so znížením dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. (R 45/2000)

Naše služby

  • Ponúkame odborné poradenstvo v rámci uplatňovania si nárokov na ochranu dobrého mena a povesti
  • Odborné poradenstvo a pomoc pri príprave žalôb vo veciach ochrany osobnosti a
  • Právne zastúpenie v prípade sporu