Pod osobnosťou človeka právo rozumie súhrn špecifických osobných a psychických vlastností , ktoré sa líšia od človeka k človeku. Tak ako veci a práva, aj osobnosť človeka spadá pod právnu ochranu v prípade neoprávneného zásahu.Ochranu osobnosti upravuje v prvom rade Ústava Slovenskej republiky a Občiansky zákonník.
Naše služby vyžite naše služby pri ochrane osobnosti. Pripravíme Vám výzvu na ochranu osobnosti, následne žalobu alebo obranu proti žalobe. Ušetrite svoj čas a peniaze a zverte ochranu svojich práv do rúk advokátov – kontakt. Služby poskytujeme politikom, verejne známym osobám ale aj média.
Ústava a Občiansky zákonník
Východiskom občianskoprávnej ochrany osobnosti je Ústava Slovenskej republiky Tá vo svojom druhom oddieli druhej hlavy upravuje základné ľudské práva a slobody, z čoho vyplýva že osobnostné práva sa viažu iba na fyzickú osobu. V občianskom práve je ochrana osobnosti človeka upravená v §11 až § 16 Občianskeho zákonníka (40/1964) v znení neskorších predpisov. Občiansky zákonník chápe ochranu osobnosti ako všeobecnú ochranu, ktorá sa dotýka celého občianskeho práva.
§11 Občianskeho zákonníka vymedzuje predmet ochrany osobnosti človeka,ktorým je život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Tento právny predpis pomenúva iba najvýznamnejšie predmety ochrany ,teda neznamená to, že nepokrýva aj iné prípady zásahu do osobnostných práv Občianska česť a ľudská dôstojnosť je občianskym právom chránená v širokom spektre spoločenských vzťahov Okrem občianskych vzťahov sa právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť aplikuje napríklad aj v odborných kruhoch. Najrozsiahlejšia ochrana sa poskytuje súkromiu človeka, pretože pokrýva značnú časť životov ľudí, cez rodinné vzťahy, priateľské vzťahy ale aj intímni či citový život.Právo na ochranu mena sa vzťahuje na ochranu mena a priezvisk ale taktiež zahŕňa aj pseudonym. Právo na ochranu prejavov osobnej povahy poskytuje ochranu pred neoprávneným zásahom do prejavov osobnosti človeka.
§12 Občianskeho zákonníka zas upravuje právo na ochranu písomností osobnej povahy, podobizní, obrazových snímkov a obrazových a zvukových záznamov týkajúcich sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy pred vyhotovením alebo použitím bez súhlasu tejto osoby.Táto úprava sa líši od práva na ochranu prejavov osobnej povahy v tom , že upravuje situácie kedy je fyzická osoba alebo je prejavy zachytená na hmotnom substráte.
Aké kroky môžete podniknúť?
Vždy treba začať písomnou výzvou a až potom prikročiť k žalobe. Vo výzve možno žiadať ospravedlnenie alebo aj peňažnú náhradu.
Prostriedkami súdnej ochrany osobnosti človeka sú
- návrh na upustenie od neoprávneného zásahu (tzv. Negatórna žaloba),
- návrh na odstránenie následkov zásahov (tzv. Reštitučná žaloba)
- návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (tzv. Satisfakčná žaloba). Vyššie spomínané žaloby možno uplatniť jednotlivo alebo možno podať súčasne viacero žalôb naraz. Ich súčasné použitie si ale vyžaduje špecifickú situáciu ,kedy napríklad zásahom vzniklo oprávnenie na zadosťučinenie a súčasne neoprávnený zásah stále trvá. Vtedy možno naraz uplatniť aj satisfakčnú aj negatórnu žalobu.
Aby si osoba mohla uplatniť právo na ochranu osobnosti , musí dôjsť k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv , ktorý musí byť spôsobilý privodiť osobnosti človeka ujmu. Za takýto zásah nemožno považovať:
- za existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť, napr. Výkon práva, nutná obrana, krajná núdza, plnenie povinnosti a pod.,
- za existencie tzv. Zákonných licencií a
- so súhlasom osoby, ak ide o právo, ktorým môže osoba disponovať, napr. Súhlas na zverejnenie fotografie alebo osobných údajov v novinách alebo časopise nad rámec zákonnej licencie a pod.
Obrana voči žalobe o ochranu osobnosti
Zákonná licencia je právne upravený súhlas, ktorý určité subjekty oprávňuje na použitie prejavov osobnosti aj bez súhlasu fyzickej osoby, ktorej sa zásah do osobnostných práv týka. Upravuje ich §12 ods.2 a 3 Občianskeho. Zákonné licencie pokrývajú vyhotovenie a použitie písomností osobnej povahy, podobizne, obrazových snímkov, zvukových alebo obrazových záznamov na úradné účely na základe zákona Jedná sa napríklad o vyhotovenie a následné použitie fotografie na pas či použitie osobných údajov pre účely Štatistického úradu SR. Zákonná licencia sa týka taktiež vyhotovenia alebo použitia podobizne, obrazových snímkov a obrazových a zvukových záznamov primeraným spôsobom na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo,nesmie sa to však priečiť oprávneným záujmom fyzickej osoby. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 274/2007 zo dňa 10. decembra 2008 uvádza, že neoprávneným zásahom nie je ani vydanie zákonného rozhodnutia príslušným orgánom v súlade so zákonnými podmienkami, a to ani v prípade, ak sa po jeho vydaní preukáže, že nebolo vydané dôvodne.
Občianske právo sa pri ochrane osobnosti riadi zásadou objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že na vznik zodpovednosti nie je potrebné zavinenie toho, kto vykonal neoprávnený zásah. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/07 zo dňa 3. decembra 2008 však môže byť v prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv spoluzodpovedná aj iná osoba, ak poskytla médiám informáciu, ktorú následne media zverejnili. O spoluzodpovednosti však možno hovoriť len vtedy, ak
- média túto informáciu zverejnia,
- média sa o informácií dozvedeli oficiálnou cestou od tejto osoby a
- ak informácia zasahuje do práv tretích osôb. Ak sa v médiu komentuje a dopĺňa, skresľuje alebo dáva do nenáležitých súvislostí stanovisko alebo informácia, ktorá zaznela pri rozhovore, osoba, ktorá informáciu alebo stanovisko v rozhovore poskytla, nie je spoluzodpovedná.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 137/2008 spočíva právo na súkromie v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. Porušením práva na ochranu súkromia pritom nie je len neoprávnené získavanie vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale aj neoprávnené rozširovanie týchto poznatkov a vedomostí. Dôsledkom neoprávneného zásahu do práva na súkromie môže byť zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, pritom však tento dôsledok nie je jediným právom požadovaným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe. Z uvedeného dôvodu ani nevzniká osobe, ktorej bola spôsobená ujma, procesná povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom uznesení tiež prejudikoval, že dôvody priznania nemajetkovej ujmy uvedené v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú uvedené len demonštratívne. Jedinou podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je, že nemateriálne zadosťučinenie sa nezdá postačujúce.
Osobnostné práva sa viažu na fyzickú osobu a nie sú teda predmetom dedenia. Podľa ust. § 15 Občianskeho zákonníka má po smrti fyzickej osoby právo na ochranu jej osobnosti manžel a deti uvedenej fyzickej osoby, a ak ich niet, jej rodičia. Osobnostné práva majú nemateriálny charakter a sú nepremlčateľné. Premlčateľné je však podľa §13 ods. 2 OZ právo na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 278/2007 prejudikoval, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Premlčacia doba v uvedenom prípade je podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka trojročná.
Naše služby
- Ponúkame odborné poradenstvo v rámci uplatňovania si nárokov na ochranu dobrého mena a povesti
- Odborné poradenstvo a pomoc pri príprave žalôb vo veciach ochrany osobnosti a
- Právne zastúpenie v prípade sporu
