Aké sú možnosti v prípade poškodenia dobrého mena odvysielaním pravdu skresľujúcich údajov? Pokiaľ sa nejakej osobe stane, že bol o nej v televízii odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj má niekoľko možností, ktoré vám priblížime v tomto článku.
Využite naše právne služby v oblasti mediálneho práva, kontaktujte nás.
Žiadosť o opravu adresovaná televízii
V zmysle § 21 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) má každý právo na uverejnenie opravy. Tohto sa môže dožadovať každá fyzická osoba a právnická osoba, ak prostredníctvom televízie alebo internetového vysielania došlo k odvysielaniu nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov. Zákon o vysielaní a retransmisii nestanovuje, aby bol uverejnením údajov dotknutý oprávnený záujem, ako napríklad česť a dobré meno, úplne postačuje ak sa jedná o údaj nepravdivý alebo pravdu skresľujúci.
Náležitosti žiadosti na opravu sú písomná forma a povinnosť doručenia vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov Lehota 30 dní zaraďujeme medzi prekluzívne lehoty, táto lehota sa špecifikuje tým, že po jej uplynutí už zaslanie žiadosti nevyvoláva žiadne relevantné právne následky.
Zákon zahŕňa aj obsahové náležitosti žiadosti o opravu. Zo právnej úpravy vyplýva, že nepostačuje, ak sú v žiadosti uvedené len nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje, ale je potrebné ich nepravdivosť alebo nepresnosť aj náležite zdôvodniť, ideálny spôsob by bolo uvedenie presných údajov, tie však nie je nutné predložiť. A to z toho dôvodu, že dôkazné bremeno v prípade práva na opravu musí znášať vysielateľ. Netreba zabudnúť, dôležitou súčasťou žiadosti je aj návrh znenia opravy.
Vysielateľovi vzniká povinnosť odvysielať opravu v tom istom programe, ako bol uverejnený napadnutý údaj, poprípade v rovnako hodnotnom vysielacom čase, je potrebné aby to bolo urobené takým spôsobom, aby daná oprava bola formou a rozsahom primeraná odvysielaniu napadnutých údajov. Z uvedeného možno vyvodiť, , že vysielateľ nie je povinný prijať návrh oprávnenej osoby uvedený v doručenej žiadosti o opravu, za tých okolností ak tento návrh nebol svojou formou a rozsahom primeraný napadnutým údajom. Takáto situácia môže vyústiť až do sporu medzi žiadateľom a vysielateľom, kde rozhodne o povinnosti odvysielať opravu všeobecný súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala.
Vysielateľovi následne vzniká povinnosť odvysielať opravu bezplatne, s výslovným označením „oprava“ a povinné uvedenie mena a priezviska fyzickej osoby alebo názvu právnickej osoby, ktorá o odvysielanie opravy požiadala.
Vysielateľ musí odvysielať opravu do ôsmich dní odo dňa kedy bola žiadosť o uverejnenie opravy doručená.
Pokiaľ nastane situácia, že právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenie na vysielanie zaniklo, vzniká jej povinnosť zabezpečiť na svoje náklady publikáciu opravy u iného vysielateľa, ktorý má však obdobný územným rozsah vysielania, ako mal vysielateľ, ktorý napadnutý údaj odvysielal, pri dodržaní podmienok podľa tohto zákona.
Žiadateľ o opravu má taktiež právo iniciovať konanie pred súdom. Práve tento nárok podať návrh je možné podať za okolností, ak nedošlo k odvysielaniu opravy vysielateľom, tak ako aj pri nesplnení akejkoľvek z podmienok stanovených v § 21 zákona o vysielaní a retransmisii, a to všetko v lehote 15 dní. Túto lehotu zaraďujeme medzi prekluzívne lehoty a začína plynúť v deň nasledujúci po dni, v ktorom márne uplynutie lehota 8 dní na odvysielanie opravy.
Zákon ďalej definuje podmienky, pri naplnení ktorých nevznikne vysielateľovi povinnosť odvysielať opravu.
- by sa odvysielaním predmetného textu spáchal trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt alebo by odvysielanie navrhnutého textu bolo v rozpore s dobrými mravmi,
- by odvysielanie predmetného textu bolo v rozpore s právami a právom chránenými záujmami tretej osoby,
- ak vysielateľ z vlastného podnetu odvysielal opravu pri dodržaní podmienok podľa tohto zákona, predtým, ako mu bola doručená žiadosť o odvysielanie opravy
- smie preukázať pravdivosť údaja, ktorého oprava sa požaduje.
Sťažnosť adresovaná Rade pre vysielanie a retransmisiu
V zmysle § 5 ods.1 písm. m) a n) zákona o vysielaní a retransmisii patrí do pôsobnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) v oblasti výkonu štátnej správy žiadať záznamy vysielania od vysielateľov a vybavovať sťažnosti na porušenie zákona o vysielaní a retransmisii, ktoré je možné adresovať Rade písomne v papierovej alebo v elektronickej forme. Materiálne a formálne znaky sťažnosti upravuje § 14a zákona o vysielaní a retransmisii.
Je potrebné aby po obsahovej stránke bolo zo sťažnosti zrejmé, čím bol porušený zákon o vysielaní a retransmisii.
Doručené sťažnosti sa evidujú v kancelárii v osobitnej evidencii.
O zaevidovaní bude sťažovateľ upovedomený Radov, a to spravidla rovnakou formou, akou bola sťažnosť doručená.. Treba poznamenať, že totožnosť sťažovateľa sa nezverejňuje. O zaevidovaní anonymnej sťažnosti sťažovateľ nie je upovedomený, pričom pri anonymných sťažnostiach nie je Rada povinná ich ani vybavovať. Anonymnou sťažnosťou sa rozumie na účel zákona o vysielaní a retransmisii sťažnosť, ktorej obsahom nie je meno, priezvisko a adresu sťažovateľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo názov a sídlo sťažovateľa, ak ide o právnickú osobu.
V situácii, že bolo podaných viacero sťažností s rovnakým predmetom, nebude sa im úrad venovať osobitne, ale ktorúkoľvek neskoršiu sťažnosť priradí už k zaevidovanej sťažnosti, o čom urobí záznam.
Lehota na vybavenie sťažnosti Radou je stanovená na 90 dní od doručenia sťažnosti.
Rada sa oboznámi s obsahom žiadosti a po prerokovaní sťažnosti na zasadnutí Rady, môže Rada vysloviť dva závery. Po prvé ak je sťažnosť dôvodná a ak poukazuje na skutočnosti vďaka, ktorým mohlo dôjsť k porušeniu zákona o vysielaní a retransmisii. V takomto prípade Rada začne vo veci správne konanie. O výsledku správneho konania je Rada povinná upovedomiť sťažovateľa. V druhom prípade, ak obsahom sťažnosti nie sú skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohlo dôjsť k porušeniu tohto zákona, Rada označí sťažnosť za neopodstatnenú a taktiež upovedomí o tom sťažovateľa.
všeobecný predpis o sťažnostiach t.j. zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších právnych predpisov sa nevzťahuje na konanie o sťažnosti v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii.
Pri podávaní sťažností rade pre vysielanie a retransmisiu nie je lehota zákonom výslovne stanovená. Je potrebné do úvahy vziať nasledovné skutočnosti. V zmysle § 16 ods. 3 písm. l) zákona o vysielaní a retransmisii je vysielateľ povinný uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite. Záznam vysielania je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 dní od doručenia žiadosti rady o poskytnutie tohto záznamu vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom. Z uvedeného ustanovenia právnej úpravy vyplýva, že v prípade ak bude sťažnosť doručená Rade pre vysielanie a retransmisiu viac ako 30 dní po odvysielaní programu, ak súčasne vieme, že vysielateľ je povinný do 15 dní od doručenia žiadosti o poskytnúť záznam, možno po sčítaní dní, ktoré uplynuli od odvysielania programu zistiť, že súčet presahuje 45 dní, po ktorých je vysielateľ oprávnený záznam z vysielania trvalo odstrániť, bez ďalších povinností sprístupnenia Rade pre vysielanie a retransmisiu. V tomto prípade Rada stratí v zmysle § 5 ods.1 písm. m) zákona o vysielaní a retransmisii oprávnenie žiadať záznamy vysielania od vysielateľov.
Nároky týkajúce sa ochrany dobrého mena a povesti vyplývajúce z právnej úpravy Občianskeho zákonníka
Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby Podľa § 19b ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“) do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť viacerými spôsobmi: Jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež neprimeranými hodnotiacimi úsudkami, v ktorých absentuje akýkoľvek skutkový základ, pričom je potrebné aby išlo o tvrdenia, ktoré majú difamačný charakter. Každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie zasahujúce do dobrej povesti právnickej osoby alebo, postačí ak len ohrozuje dobrú povesť právnickej osoby, je považované za neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Zodpovednosť konajúceho subjektu je objektívna a teda bez ohľadu na zavinenie.
V súvislosti s vyššie uvedeným môže právnická osoba uplatniť nasledovné žalobné nároky, t.j. môže sa domáhať jednak:
- zdržania sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti,
- na základe reštitučnej žaloby odstránenia závadového stavu
- taktiež sa môže domáhať primeraného zadosťučinenia
Je potrebne jasne rozlíšiť nemajetkovú ujmu od materiálnej ujmy (škody), ktorú mohla právnická osoba v súvislosti so zásahom do jej dobrej povesti utrpieť. Materiálnu ujmu je taktiež možné súbežne požadovať. Právnická osoba v tejto situácii vzniká nárok na náhradu škody, ktorá bola zapríčinená neoprávneným zásahom, a to postupom podľa § 420 a nasl. OZ. Intenzita zásahu je v každom prípade veľmi dôležitá a je potrebné ju skúmať, nakoľko nároky dotknutej osobe vznikajú len v tom prípade ak zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu do Ak by zásah neprekročil prípustnú intenzitu išlo by len o výkon práva slobody prejavu podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Treba však spomenúť, že miera tolerancie zásahov pri tlači, a teda analogicky aj pri televíznom vysielaní je vyššia ako obvyklá, pretože novinárska sloboda zahŕňa možnosť použitia určitej miery preháňania, či dokonca provokácie (Rozsudok ESĽP vo veci Fressoz a Roire proti Francúzsku z 21.01.1999).
Žalobu vyplývajúcu z § 19b ods.3 môže podať právnická osoba, do ktorej dobrej povesti bolo neoprávnené zasiahnuté, tento nárok však neprechádza na jej právneho nástupcu.
Žalobný návrh musí korešpondovať návrhu opravy v žiadosti o opravu
V situácii, ak bol v televíznom spravodajstve odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj máte zmysle § 21 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) právo na uverejnenie opravy. Zákon výslovne na vznik nároku na opravu nepožaduje, aby bol uverejneným údajom dotknutý oprávnený záujem, úplne postačí ak ide o údaj nepravdivý alebo pravdu skresľujúci.
Samotná žiadosť o odvysielanie opravy predstavuje jednostranný právny úkon adresovaný vysielateľovi, ktorým sa žiadateľ domáha bezplatného odvysielania opravy nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2015, sp. zn. 8Co/566/2013 „Údaj pravdu skresľujúci sám o sebe nie je nepravdivý, ale je podaný takou formou a takých súvislostiach, že môže viesť k skresleniu informácie podávanej verejnosti. Z uvedeného vyplýva, že opraviť nepravdivosť kritických výrokov v podobe hodnotiacich úsudkov (ako subjektívneho názoru) nepodlieha dokazovaniu, v rámci ochrany pred neoprávnenou kritikou možno posúdiť len nepravdivosť, resp. skresľovanie údajov, ktoré boli podkladom pre vyslovenie kritického názoru.“
To ako by mal vyzerať text požadovanej opravy navrhuje sám žiadateľ návrhom znenia opravy. V návrhu opravy je nevyhnutné špecifikovať napadnuté údaje, a to takým spôsobom , aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne odvysielané údaje sú nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Iba po splnení týchto náležitostí dôjde k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov vymedzených zákonom o vysielaní a retransmisii, z ktorých vyplýva zákonná povinnosť vysielateľa uverejniť opravu. Toto má hlavne význam v tej situácii ak vysielateľ, ktorý odvysielal nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj odmieta Vami navrhnutú opravu uverejniť v televíznom spravodajstve. Ak vám vysielateľ odopiera toto právo, v tom prípade máte právo podať žalobu o splnenie povinnosti na príslušný súd. Predpokladom podania žaloby je aplikácia práva na uverejnenie opravy priamo u vysielateľa v rámci zákonom stanovenej prekluzívnej lehote 30 dní odo dňa odvysielania nepravdivého alebo pravdu skresľujúceho údaja v televíznom vysielaní. Treba si však dať pozor na to, že v žalobnom návrhu smie žalobca požadovať uloženie povinnosti žalovanému, uverejniť bezplatnú opravu iba ohľadom tých odvysielaných údajov, ktoré už predtým žiadal v samotnej žiadosti o jej odvysielanie. Z uvedeného jasne vyplýva, že pre procesný úspech v spore sa musí žalobný petit obsahovo zhodovať s návrhom znenia opravy žiadosti o odvysielanie opravy, pričom opraviť možno žiadať len informácie, ktoré v príspevku odzneli, resp. boli odvysielané (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2015, sp. zn. 8Co/566/2013).
Ospravedlnenie ako súčasť žiadosti o opravu
Pokiaľ by klient požadoval uverejnenie ospravedlnenia mohol by nastať aplikačný problém. Aplikačný problém môže predstavovať požiadavka klienta na uverejnenie ospravedlnenia. S odkazovaním na zákon o vysielaní a retransmisii je nutné poukázať na skutočnosť, že tento zákon v ustanoveniach § 21 a nasl. Vymedzujúcich práva na opravu, explicitne neuvádza možnosť žiadateľa do návrhu uverejnenej opravy zakomponovať formulku „touto cestou sa osobe XY ospravedlňujeme“. Treba podotknúť, že inštitút ospravedlnenia sa predovšetkým uplatňuje ako forma primeraného morálneho zadosťučinenia a to napríklad v súvislosti s ustanovením § 19b ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“), pokiaľ došlo k zásahu do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby, ale aj napríklad v súvislostí s § 11 a nasl. OZ, ktoré ustanovujú inštitút ochrany osobnosti.
A contrario, zákon o vysielaní a retransmisii nevylučuje pre dotknutú osobu možnosť zakomponovať ospravedlnenie do žiadosti o opravu. Mohli by sme argumentovať ustanovením čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v aktuálnom znení (ďalej len „Ústava SR“) „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Ak zoberieme v úvahu aplikáciu prvej časti vyššie uvedeného ustanovenia, môžeme dospieť k tomu, že žiadosť o opravu nemožno posudzovať ako protizákonnú, vzhľadom absenciu výslovného zákazu v zákone vysielaní a retransmisii. Pokiaľ by sme však rozobrali druhú časť spomenutého ustanovenia, ktoré možno pre zmenu aplikovať na vysielateľa televízneho programu a to konkrétne časť – „nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“, dospejeme k záveru, že povinnosť uverejniť ospravedlnenie spoločne s opravou nie je zo strany povinnej osoby vynútiteľná. Uvedené tvrdenie možno potvrdiť aj súdnou argumentáciou: „Inštitút opravy neslúži na prezentovanie názorov založených na subjektívnom posúdení dotknutej osoby, na komentovanie alebo hodnotenie vzniknutej situácie z pohľadu dotknutej osoby a ani na poskytnutie morálnej satisfakcie napr. vo forme ospravedlnenia.“ (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2015, sp. zn. 8Co/566/2013)
V texte vyššie sme sa už spomenuli, že žalobný petit sa musí obsahovo zhodovať s návrhom znenia opravy. Objavuje sa nám však právna otázka, čo v situácii, ak sťažovateľ v znení žiadosti o opravu uvedie aj žiadosť o ospravedlnenie, no následne v žalobnom petite o ospravedlnenie nežiada. Predstavuje táto absencia žiadosti o ospravedlnenie v žalobnom petite automaticky procesný neúspech v spore alebo aj takýmto spôsobom naformulovaný petit zodpovedá zákonným požiadavkám pre uloženie povinnosti odvysielať opravu? Jediný kto nám môže zodpovedať túto otázku je súdna prax. Okresný súd Bratislava IV. vo svojom rozhodnutí zo dňa 19.03.2015, sp. značka: 19C/9/2014 uvádza, že „pokiaľ sa žalobca v rámci opravy domáha aj odvysielania ospravedlnenia, toto v rámci konania o odvysielanie opravy nemožno požadovať. Účelom odvysielania opravy je uvedenie nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií na pravú mieru, účelom tohto inštitútu však nie je a z povahy veci vyplýva, že ani nemôže byť ospravedlnenie. Dotknutá osoba sa samozrejme môže súdnou cestou domáhať aj odvysielania ospravedlnenia avšak nie z totožných dôvodov, ako sa domáha odvysielania opravy a len prostredníctvom zákonných prostriedkov ochrany osobnosti, ktoré poskytuje § 11 a nasl. Obč. zákonníka. Súčasťou textu opravy nemôže byť ospravedlnenie, ktoré by v skutočnosti nahrádzalo konanie o ochranu osobnosti. Súd sa stotožňuje s názorom, že pokiaľ žalobca pôvodne žiadal od žalovaného opravu aj ospravedlnenie, tomuto vysielateľ nevyhovel, ale pokiaľ by žiadal len opravu nevylučuje, že by jej nebolo vyhovené, avšak vzhľadom na lehoty dané zák. č. 308/2000 Z. z. už tejto žiadosti nemôže vyhovieť.“
Krajský sú v Bratislave vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.03.2015, sp. značka: 8Co/566/2013 uviedol: „…len vypustením ospravedlnenia (v podobe jednej vety) v žalobnom petite návrhu oproti zneniu návrhu opravy v žiadosti o odvysielanie opravy, nie je samé o sebe dôvodom opodstatňujúcich zamietnutie návrhu na odvysielanie opravy z dôvodu, že nekorešponduje v časti ospravedlnenia; v ktorej navrhovateľovi ani nevzniklo právo na jeho odvysielanie.“ Na druhej strane súd konštatoval, že „súčasťou opravy však nemôže byť poskytnutie zadosťučinenia (ospravedlnenie) a ani iné subjektívne vyjadrenia žiadateľa prekračujúce zákonný (vecný) rámec opravy (nemôže obsahovať subjektívne názory, postoje, domnienky či vlastné pocity dotknutej osoby, pokiaľ nie sú popisom skutkového tvrdenia, jeho popretím, vysvetlením, spresnením či doplnením).“
Po dôkladnej analýze vyššie uvedených rozhodnutí súdov sa prikláňame k argumentácii argumentáciu Krajského súdu v Bratislave ako súdu II. inštancie na konanie v sporoch týkajúcich sa práva na uverejnenie opravy. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ o opravu smie v žiadosti o uverejnenie opravy navrhnúť aj formuláciu, ktorou sa vysielateľ televíznej služby na uverejnenie nepravdivého alebo pravdu skresľujúceho údaja poškodenej osobe ospravedlňuje, avšak vysielateľ ho nie je povinný odvysielať, vzhľadom na to, že žiadne ustanovenie zákona o vysielaní a retransmisii neukladá povinnosť vysielateľovi takéto znenie uverejniť. Samotný žiadateľ o opravu sa však súčasnou žiadosťou o ospravedlnenie vystavuje určitému riziku a dosť podstatným spôsobom si môže zhoršiť situáciu, ak by vysielateľ nebol ochotný opravu v takomto znení odvysielať. Zo zákona o vysielaní a retransmisii jasne vyplýva, že vysielateľ je návrhom znenia opravy čo sa obsahovej vymedzenia a rozsahom viazaný a v zásade stránky nemôže do opravy uplatnenej v súlade so zákonom svojvoľne zasahovať, pokiaľ odvysielaním nebol spáchaný trestný čin alebo aby nebol v rozpore s dobrými mravmi a to najmä z dôvodu, že navrhovateľ má nárok na odvysielanie ním formulovaného znenia opravy. a Tu nastáva, pre žiadateľa komplikácia situácie a to tak, že ak mu vysielateľ odmietne uverejniť opravu, má právo sa obrátiť na súd so žalobou o splnenie povinnosti odvysielať opravu, avšak pre procesný úspech v spore musíte žalobný petit naformulovať tak, aby sa obsahovo zhodoval s návrhom znenia opravy žiadosti o odvysielanie opravy. Pokiaľ by vypustil formuláciu ospravedlnenia, môže sa zdať, že obsah žiadosti o Avšak vzhľadom na trend rozhodovacej praxe, na ktorú sme upozornili v tomto článku, možno dospieť k záveru, že vypustením ospravedlnenia, ktoré nemôže byť súčasťou opravy v žalobnom petite nie je samé o sebe dôvodom opodstatňujúcich zamietnutie návrhu na odvysielanie opravy z dôvodu, že nekorešponduje v časti ospravedlnenia.
Stiahnutie reportáže vysielateľom z internetu
Na záver upozorňujeme na prípad možného stiahnutia príspevku z internetu vysielateľom. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. 01. 2011 sp. zn. 18C/321/2007 poukázal na to, že pokiaľ bude príspevok vysielateľom stiahnutý z verejne prístupného archívu, sťažuje sa tým dôkazná povinnosť navrhovateľa. Podľa predmetného rozhodnutia „v konaní nebol predložený audiovizuálny záznam napadnutého príspevku (pričom v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno navrhovateľa), teda podstatný dôkaz preukazujúci presný obsah, znenie, ako aj vizuálnu stránku napadnutého príspevku, súd nemohol posúdiť, či návrh navrhovateľa je opodstatnený a dôvodný, a teda, či bol vo vysielaní odporcu odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o navrhovateľovi (§ 21 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z.), či navrhovateľovi vzniklo právo na odvysielanie opravy, ako aj to, či znenie opravy zodpovedaná odvysielaným údajom a ust. § 21 ods. 4 cit. zák.“
Naše právne služby:
- právne služby a poradenstvo v oblasti mediálneho práva
- vypracovanie žiadosti o opravu
- uplatňovanie nárokov týkajúcich sa ochrany dobrého mena a povesti
